Bažant sedlatý

Bažant sedlatý (bažant Swinhoeov) Lophura swinhoii žije v prírode na ostrove Taivan (predtým, od roku 1895 do roku 1945 sa tento ostrov nazýval Formóza). Latinské priezvisko dostal po svojom objaviteľovi Swinhoeovi, anglickom prírodovedcovi, ktorý ho objavil roku 1862.

   
Bažant sedlatý 1,0.                                                                   Bažant sedlatý 0,1.

V prírode patrí k vzácnym druhom. V ľudskej starostlivosti mu však vyhynutie nehrozí, pretože chovatelia bažantov dosahujú každoročne odchovy. Dĺžka samca dosahuje až 80 cm, z čoho pripadá na chvost asi 50 cm. Krátky chochlík na hlave má biely, okružie oka a tvár červenú, hlavu, krk a spodnú časť tela modrú s kovovým leskom. Na hornom chrbte má veľkú bielu škvrnu (sedlo), biele sú aj dve prostredné predĺžené chvostové perá, ostatné perá v choste sú modré, ramená fialovočervené, krovky krídel sú čierne so zeleným leskom na okraji každého pera. Beháky sú červené s dlhými ostrohami. Mladé samce preperujú do šatu dospelých v nasledujúcom roku. Dĺžka samice je asi 50 cm, sfarbenie na velom tele je hnedožlté so svetlými škvrnami s čiernou obrubou. Prostredné chvostové perá sú hnedé, svetlohnedé s čiernym pásikovaním, krajné perá sú ryšavo hnedé. Okružie oka a beháky sú červené. 

Samica znáša 6 až 12 vajec krémovej až červenkastej farby. Dĺžka inkubácie je 25 dní. Nesporne patrí k najkrajším bažantom. Voči zime je odolný,  pohlavne dospieva niekedy už v druhom roku života. Chová sa v pároch.

Štefan Šulák chová tieto bažanty vo voliérach 2,5 m širokých, 2,5 m vysokých a 4 m hlbokých. Voliéra je celá zastrešená, aby v nej bolo sucho. V našich klimatických podmienkach sa cítia dobre a dobre znášajú aj naše zimy. Aj keď sa traduje, že hniezdia ľahko, neplatí to v každom prípade. Krátko po vianočných sviatkoch prinesie od známych a susedov vianočné stromčeky, borovice a umiestni ich do voliér. Takáto “hniezdna kulisa” samičke bažanta vyhovuje a pod konármi borovice si pripraví hniezdo, do ktorého potom znáša vajíčka. Mal dobrý pár, ktorý mu hniezdil každoročne. Sliepka zniesla väčšinou 5 vajec, nikdy však na ne sama nezasadla. Vajcia inkuboval v liahni a až posledných 5 dní pred vyliahnutím podložil vajcia kvočke kury domácej na doliahnutie. Tým, že sa vyliahli pod kvočkou, kvočka ich riadne prijala, zahrievala ich, naučila prijímať potravu a vodila ich. Ako to už býva, čo je dobré, toho nebýva veľa a často chovateľ príde o to najlepšie. Samička bažanta sedlatého uhynula. Podarilo sa mu v Česku získať druhú, má ju už tri roky, ale zatiaľ nezniesla ani jedno vajce. So znáškou začínajú samičky bažanta leského v apríli.

Dospelé bažanty kŕmi prevažne rastlinnou potravou, dostávajú zelené krmivo, v zime do mäkkej miešanky z ovocia a zeleniny pridáva sušenú žihľavu, dvakrát v týždni cibuľu rozkrojenú na polovice, posekaný cesnak, z obilnín pšenicou, koncom jesene ich prípravuje na zimnné obdobie prídavkami kukurice a slnečnice.

Mláďatá kŕmi zmesou pre bažanty, prvé tri týždne sypkou, potom granulovanou. Od tretieho dňa veku mláďat pridáva do sypkej zmesi strúhanú mrkvu, jablká a mladú nadrobno posekanú zelenú žihľavu. Mláďatá obrúčkuje obrúčkami o vnútornom priemere 15 mm.

Text a foto Dušan Barlík

nasledujte nás